Много Joomla шаблонов на www.templete.ru

Biblioteca Ştiinţifică a Universităţii de Stat "Alecu Russo" din Bălţi este "Una dintre cele mai mari biblioteci universitare din Europa de Est...", menţiona Revista ONU în Moldova, 2001, nr. 4(9), cu prilejul deschiderii Centrului de documentare al ONU la Bibliotecă în anul 2001.

   

ČASOVÁ
OS
HYPERLOOPU

Všetko od roku 1867 až po rok 2003. História, postupy, vanálezy...

1867

ALFRED ELY BEACH:
BEACH PNEUMATIC TRANSIT

Americký vynálezca v tomto roku prezentoval tunelový systém, v ktorom sa pomocou stlačeného vzduchu pohybovala transportná bunka valcovitého tvaru. Na dráhe premávala kyvadlovým spôsobom jedna transportná kapsula. Pohyb zabezpečoval pneumatický kompresor, ktorý v jednom smere kapsulu “vytláčal” a v druhom smere ”nasával”. Bola vybudovaná aj skúšobná dráha, ktorá istý čas fungovala ale projekt bol zamietnutý a v dôsledku krachu americkej burzy sa ho nepodarilo oživiť.

1904

ROBERT H. GODDARD:
VACUUM TUBE TRANSPORTATION SYSTEM

Prvé zmienky o jeho koncepte sa objavili v roku 1909 ale kompletná dokumnetácia pochádza z roku 1904, ktorá sa objavila až 30 rokov po jeho smrti v opustenom sklade. V tomto koncepte Goddard popisuje hlavné črty konceptu Hyperloop. Spomína použitie lineárneho elektromotora. Opisuje zariadenie na minimalizáciu nepriaznivého prúdenia vzduchu v okolí transportnej kapsuly. Venuje sa aj použitiu vzduchových ložísk. Hovorí o cestovaní rýchlosťou 1900 km/h.

1909

BORIS WEINBERG:
POHYB BEZ TRENIA

Boris Weinberg vo svojej práci vydanej v roku 1914, písal o levitujúcich automobiloch na elektromagnetický pohon, pohybujúcich sa v medenom potrubí, z ktorého bol odsatý vzduch. Experimentoval s 10 kg vozňom, ktorý sa pohyboval v medenom potrubí . Tento systém bol kruhový a vožeň dosahoval maximálne 6 km/h. Tvrdil, že na 3km trati vozeň dosiahne až 800-1000 km/h. Projekt nemohli zrealizovať kvôli vysokým finančným nákladom.

1969

JOHN A. VOLPE:
STREAMLINERS WITHOUT WHEELS

Volpe detailne popisuje koncepty, ale aj prototypy dopravných prostriedkov, ktoré sa mali pohybovať na vzduchových „vankúšoch“ či „ložiskách“. A to nad otvorenou traťou alebo v polouzavretom a uzavretom potrubí. Spomína lineárne indukčné motory, pneumatický pohon, transportné potrubné systémy s minimálnou atmosférou či dokonca vákuom. Uvádza, že rýchlosti týchto vozidiel sa môžu pohybovať od 300 do 800 km/h. Ukončenie konceptov majú na svedomí financie alebo technika.

1972

ROBERT M. SALTER:
THE VERY HIGH SPEED TRANSIT SYSTEM

Jednalo sa o víziu podzemnej tunelovej prepravy obrovskou rýchlosťou, až 16000 km/h. Technológiu nazval "plávanie po magnetickej dráhe" a prepravný modul "gondolou".Za kľúčové považoval minimalizovanie energie nutnej na prevádzku. Preto navrhol vytvoriť v tuneli atmosféru, aká panuje v maximálnej nadmorskej výške, v ktorej lietajú dopravné lietadlá. Tým by sa minimalizoval odpor vzduchu. Aby ešte ušetril ďalšiu energiu, potreboval eliminovať trenie. Riešením boli „elektromagnetické lôžka.

1974

SWISSMETRO

Swissmetro bol/je švajčiarsky vactrain projekt cez 100 km dlhý nízkotlakový tunel. Pomocou lineárnych elektromotorov mala rýchlosť súpravy presahovať 520 km/h. Na rozdiel od iných svetových vactrain projektov, plánovali Švajčiari vybudovať tunel pre štandardne veľké vlakové súpravy. Tunel teda musel mať priemer 5 až 6 m. Iniciátorom projektu bol Rodolphe Nieth, ktorý pracoval ako inžinier pre Švajčiarske spolkové dráhy. Projekt bol oficiálne ukončený v roku 2009.

1997

DARYL OSTER:
EVACUATED TUBE TRANSPORT TECHNOLOGIES (ET3)

Opäť sa jedná o nízkotlakový potrubný systém, v ktorom sa pohybuje transportná kapsula, za pomoci lineárnych elektromotorov a magnetickej levitácie (maglev). Tzn., že kapsula nemusí mať žiadne pohyblivé alebo elektricky aktivované komponenty – pasívne supravodiče umožňujú kapsule vznášať sa v trubici, pričom vírivé prúdy indukované vo vodivých materiáloch umožňujú riadenie kapsuly. Na jej rozbeh by sa z veľkej časti využívala energia, ktorá vzniká pri brzdení (rekuperácia).

2003

MICHAEL THALHAMMER:
TUBEWAY

Tubeway podobne ako Hyperloop využíva systém transportného potrubia. Vo vnútri transportného potrubia sa pohybuje kapsula pomocou pneumatického pohonu. Kompresor zabudovaný v kapsule nasáva vzduch z prednej časti kapsuly, ktorý stlačí a uvoľní zo zadnej časti kapsuly. Kapsula v potrubí nelevituje, pohybuje sa pomocou kolies. Jej rýchlosť sa má pohybovať od 40 do 350 km/h. Tubeway je však stále len v rovine teoretickej a experimentálnej práce.

Share this post

Submit to DeliciousSubmit to FacebookSubmit to TwitterSubmit to LinkedInSubmit to LiveinternetSubmit to LivejournalSubmit to MoymirSubmit to VkcomSubmit to Yaru Submit to FlickrSubmit to Google+Submit to YouTube

Cu ce scop recurgeţi la serviciile Bibliotecii universitare?

Pentru studiu eficient (seminare, teste, examene etc.) - 25%
În scopuri de cercetare (proiecte, conferinţe, redactarea de articole, teze) - 31.3%
Pentru informare în domeniul interesat - 31.3%
Pentru a participa la activităţile Bibliotecii - 0%
Pentru a petrece timpul liber - 0%
Pentru a copia documentul identificat - 6.3%
Acces Internet - 0%
Pentru socializare cu colegii - 0%
Altele - 6.3%

Total voturi: 16
The voting for this poll has ended on: Octombrie 30, 2017

Abonează-te la NEWSLETTER!

captcha 
Conditii de Utilizare